5 Šilingov Biafra 1967 P01 UNC

   Biafrianska libra bola mena separatistickej republiky Biafra v rokoch 1968-1970.

   Prvé papierové peniaze v nomináloch 5 šilingov a 1 libra boli vydané 29. januára 1968. V roku 1969 boli vydané aj mince 3 pence, 6 pencí, 1 šiling a 2½ šilingu, všetky vyrazené z hliníku. Druhá séria bankoviek bola vydaná vo februári 1969 v hodnotách 5 šilingov, 10 šilingov, 1, 5 a 10 libier. Mena nebola uznaná zvyškom sveta a bankovky sa predávali ako kuriozita v londýnskych numizmatických obchodoch. Dnes sú vyhľadávané medzi zberateľmi bankoviek za cenu znčne vyššiu ako bola ich pôvodná hodnota. Najbežnejšia je 1 a 10 librová bankovka, všetcky mince sú zriedkavé.

   Bank of Biafra

   Vzhľadom k hospodárskym, etnickým, kultúrnym a náboženským napätím medzi národmi v Nigérii, založil národ Igbov vlastnú krajinu pomenovanú po Bight of Biafra (atlantický záliv na juhu, dnes  záliv Bonny). Založenie štátu spôsobilo civilnú vojnu známu ako nigérijsko-biafrianska vojna. Po dobu existenciu tohoto štátu, všetky platidlá na jeho území vydávala Bank of Biafra (BOB).

   Biafra, dlhý tvar Biafranská republika, bol väčšinou štátov sveta neuznaný štát Ibov (Igbov), ktorý existoval od 30. mája 1967 do 15. januára 1970 na juhovýchode Nigérie. Biafra vznikla po prevrate v juhovýchodnej oblasti Nigérie na území obývaných prevažne príslušníkmi kmeňov Igbo. Dôvodom boli rasové nepokoje zamerané na tieto kmene a pravdopodobne bohaté ložiská ropy na tomto území. Do vedenia krajiny sa postavil podplukovník Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu. Štát mal 76 364 km2 a hlavným mestom bolo Enugu.

   Štát oficiálne uznalo iba niekoľko afrických štátov, politicky, materiálne a vojensky mu však pomáhalo Francúzsko, Portugalsko a Južná Afrika. Počet obetí v nasledújúcej vojne sa odhaduje na niekoľko miliónov osôb. Po obsadení veľkej časti Biafry vojskom Nigérie vláda v januári 1970 kapitulovala a prezident Ojukwu ušiel do exilu do Pobrežia Slonoviny.