100 leke Albánsko 1991 P47 XF

Úvod Bankovky Albánsko100 leke Albánsko 1991 P47 XF

100 leke Albánsko 1991 P47 XF

Stav: XF/1

Vľavo hutníci, vpravo oceliareň.

Na rube rafinéria.

Vodotlač: meno banky a hviezdy

Njeqind Leke - Banka E Shtetit Shquiptar.

Obrázok bankovky slúži na ilustráciu!

Kód: bankovky-ALBANSKO-47-1-D
 
Dostupnosť: cca 6-16 dní
Kúpou tohto produktu získate 17 bodov.
17,99 € (504,- Kč)
Do košíka

100 leke Albánsko 1991 P47 XF

   Vydanie z roku 1991

100 leke Albánsko 1991 P47

 

   Lek (skratka L, kód ALL, množné číslo lekë) je mena používaná v Albánsku. Delí sa na 100 qindarka, hoci tieto jednotky sa už kvôli nízkej hodnote nepoužívajú.

   Albánsko používalo až do získania samostatnosti od Osmanskej ríše v roku 1912 monetárny systém. V rokoch 1912-1926 obiehali na albánskom území mince a bankovky štátov, ktoré boli zapojené do Latinskej monetárnej únie, predovšetkým francúzsky frank, grécka drachma, talianska líra a rakúsko-uhorská koruna.

   Predchodca leku, franka ar bol zavedený v roku 1926, vtedy bol ekvivalentom talianskej líry. V priebehu druhej svetovej vojny, v rokoch 1939-1943 bola albánska mena pevne naviazaná na taliansku líru v pomere 1 franga = 6,25 talianskych lír, neskôr v rokoch 1943-1945 na nemeckú ríšsku marku v pomere 1,25 franga = 1 marka.

   Po druhej svetovej vojne bola albánska mena oficiálne premenovaná na lek, zároveň bola vytvorená menová únia medzi Albánskom a Juhosláviou, v pomere 1 lek = 1 juhoslovanský dinár. Táto únia bola zrušená a v roku 1948 sa albánsky lek pevne naviazal na sovietsky rubeľ v pomere 12,5 leku = 1 rubeľ. Systém delení zjednodušený a boli vydané nové bankovky, inšpirované ruskými rubľami, obsahovali motívy robotníkov a závodov. Počas doby komunistickej vlády bola mena fixná, po jej páde v roku 1991 bol zavedený výmenný kurz, začala sa objavovať inflácia. Zatiaľ čo v roku 1988 základné potraviny mali cenu niekoľko lekov, dnes majú hodnotu stoviek, hoci už prebehlo niekoľko menových reforiem.

   V obehu sú mince 1, 5, 10, 20, 50, 100 lekov (na jednej strane majú vyobrazenú hodnotu s ratolesťami, na druhej nápis Republika e Shqipërisë) a bankovky 200, 500, 1000, 2000 a 5000 lekov.



Albánsko - mapa

 

   Albánsko (albán. Shqipëria) dlhý tvar Albánska republika, je hospodársky slabo rozvinutá krajina v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.

Jej západné prímorské teritórium v priestore polostrova Karaburun a ostrovov Sazan a Ksamil vlastne oddeľuje Iónske more od Jadranského mora. Na severe susedí so Srbskom (provincia Kosovo), Čiernou Horou, na juhu a juhovýchode s Gréckom, východnú hranicu tvorí Macedónsko. Územie južného Albánska, obývané početnou gréckou menšinou sa tradične nazýva Severný Epirus (gr. Βόρειος Ήπειρος- Vorios Ipiros, albán. Epiri i Voriut).

   Dnešní Albánci môžu mať pôvod v starovekých Ilýroch, hoci toto tvrdenie je nepodložené. Iná teória hovorí, že Albánci sú potomkovia Trákov, ktorí do Albánska prišli v ranom stredoveku. Albánci sú pravdepodobne národ, ktorý vznikol miešaním starovekých balkánskych etník ktoré sa nachádzali na území dnešného Albánska, teda Illýri, Gréci, Rimania a Slovania. Ilýri však obývali južný Balkán už dlho predtým, než sa sem dostali Gréci, Rimania a Slovania.

   Zhruba od polovice 15. storočia bolo Albánsko formálne v područí Osmanskej ríše.

Počas 1. svetovej vojny bolo územie Albánska striedavo okupované vojskami Rakúska, Francúzska, Grécka.

V roku 1939 bolo Albánsko bez odporu okupované Talianskom. Kráľ Viktor Emanuel bol deklarovaný ako albánsky kráľ.

   Po začiatku 2. svetovej vojny potom, čo nacistické Nemecko spolu s Talianskom okupovali Juhosláviu a Grécko, boli regióny Kosova a Kamerie pripojené k Albánsku. Preto Albánci podporovali Mussoliniho Taliansko, boli na úkor susedov spojení v bábkovom kráľovstve Viktora Emanuela. Po kapitulácii Talianska sa hromadne pripojili na stranu komunistov v čele s Enverom Hodžom. Tento stav trval až do konca roku 1944, kedy sa Nemci z oblasti stiahli a hranice sa vrátili do pôvodného stavu.

   Po druhej svetovej vojne sa k moci (za výdatnej pomoci súdruhov z Juhoslávie) dostali komunisti, vedení Enverom Hodžom.

   V roku 1997 vypukli v krajine závažné nepokoje, ktoré spôsobili faktický rozpad albánskeho štátu.

   Kríza v Kosove v roku 1999 posilnila zahranične politickú pozíciu Albánskej republiky. Ochota k riešeniu dopadu kríze v susednom Kosove sa prejavila predovšetkým v krátkodobom prijatí cca 500 tisíc kosovských utečencov a v poskytnutí albánskeho územia pre činnosť jednotiek NATO.

   V júni až auguste 2001 prebehli parlamentné voľby, v ktorých znovu zvíťazila PSSh

Súvisiace produkty

500 lekë Albánsko 1957 P31a UNC

500 lekë Albánsko 1957 P31a UNC

Stav: UNC/N

Hnedá, fialová a modrá.

Líc: polnohospodári pri zbere sena a traktor. Rub: žena držiaca snop pšenice, štátny znak.

Bez bezpečnostného vlákna. Vodotlač vzor B SH SH.

Tlačiareň neznáma (ZSSR). Rozmer 163 x 89 mm.

15,99 € (448,- Kč)
200 leke Albánsko 1994 P56a UNC

200 leke Albánsko 1994 P56a UNC

Stav: UNC/N

Podpis č. 1. Vydaná 1.10.1992.

Bankovka bola demonetizovaná 31.12.2010.

Hnedá farba.

Líc: Ismail Qemali. Rub: dvojhlavý orol, dav ludí s klobúkmi na Deň nezávislosti.

Bezpečnostné vlákno. Vodotlač B.SH.SH..

Tlačiareň China Banknote Printing and Minting, Shanghai. Rozmer 162 x 78 mm.

12,99 € (364,- Kč)
25 leke Albánsko 1964 P37a UNC

25 leke Albánsko 1964 P37a UNC

Stav: UNC/N

Žena s klasmi, v pozadí žatva, na rube pásový traktor s pluhom.

Njezet Leke - Banka E Shtetit Shquiptar.

Obrázok slúži na ilustráciu!

15,99 € (448,- Kč)
200 leke Albánsko 2001 P67 UNC

200 leke Albánsko 2001 P67 UNC

Stav: UNC/N

Podpis č. 5. Vydaná 8.4.2002.

Hnedá farba.

Líc: spisovateľ Naim Frasheri, otvorená kniha, budova Bank of Albania, štátny znak.

Rub: papier s textom s Frasheriho básne “Ti Shqipëri më jep nder, më jep emrin shqipëtar”, plniace pero a dom kde sa Fraseri narodil.

Bezpečnostný prerušovaný prúžok s metalizovaným číslom 200. Vodotlač Naim Frasheri.

Tlačiareň FCOF. Rozmer 138 x 69 mm.

Obrázok slúži na ilustráciu!

6,95 € (195,- Kč)

Produkty kupované spoločne s týmto produktom

20 Afghanis Afghanistan 2004 P68b UNC

20 Afghanis Afghanistan 2004 P68b UNC

Stav: UNC/N

١٢٨٢ (SH1383/2004). Podpis č. 16. Hnedá a červená farba.

Líc: Mauzoleum Sultana Mahmuda v Ghazni, bankový znak. Rub: Arg-e-Shahi (Kráľovská citadela) v Kábule.

Prerušované bezpečnostné vlákno s metalizovaným číslom 20. Vodotlač: Mauzoleum v Mirwais Khan Hotaki. Tlačiareň G&D. Rozmer 140 x 58 mm.

2,65 € (74,- Kč) 2,75 €
100 Pesos Kuba 1959 P093a-1 XF

100 Pesos Kuba 1959 P093a-1 XF

Stav: XF/1

Bankovka bola demonetizovaná 7.8.1961.

Farba: čierna a oranžová

Líc: znak banky, Francisco Vicente Aguilera

Rub: znak - erb

Bez bezpečnostného vlákna.

Vodotlač: žiadna

Tlačiareň: AMERICAN BANK NOTE COMPANY

Rozmer: 156 x 66 mm

1959. Podpis 7. Prefix/suffix A/A - C/A.

Obrázok bankovky slúži na ilustráciu!

5,99 € (168,- Kč)
5 Dolárov Bahamy 2007 P72 UNC

5 Dolárov Bahamy 2007 P72 UNC

Stav: UNC/N

Líc: Wallace-Whitefield

Rub: miestny tanečníci Junkanoo

Bezpečnostný pásik s potlačou BAHAMAS.

Tlačiareň: TDLR

Podpis: W. Craigg

Rozmer: 156 x 67 mm

Vydanie z roku 2007.

Obrázok bankovky slúži na ilustráciu!

11,99 € (336,- Kč)
2000 Dinárov Chorvátsko 1991 P023a UNC

2000 Dinárov Chorvátsko 1991 P023a UNC

Stav: UNC/N

Demonetizovaná 1.7.1995.

Farba: hnedá

Líc: Ruđer Bošković, geometrické výpočty, chorvátsky znak

Rub: štylizované okno, socha sediacej ženy - Povijest Hrvata (História Chorvátov) od Ivana Meštroviča, chorvátsky znak

Bez bezpečnostného vlákna.

Vodotlač: krstelnica

Tlačiareň: Tumba Bruk, švédsko

Rozmer: 130 x 65 mm

15. SIJEČNJA 1992. Podpis 1.

Obrázok bankovky slúži na ilustráciu!

11,55 € (324,- Kč)
Copyright 2015 - 2023 © Bankovky, mince, známky a plagáty, internetový obchod