1000 Escudos Angola 1972 P103-2 VF

Vydanie bankoviek z roku 1972

   Na bankovkách z tejto série je portrét generála António Óscar Fragoso Carmona od maliara Henrique Medina. Carmona bol 11. prezident Angoly od 9. júla 1926 do 18. apríla 1951.

Banco de Angola (Bank of Angola)

   Banco Angola vznikla 14. augusta 1926, so sídlom v Lisabone.

   Angolské escudo bola mena Angoly v rokoch 1914-1928 a v rokoch 1958-1977. Escudo sa delilo na 100 centavos alebo 20 macutas a bolo v parite k portugalskému escudu.

   Escudo bolo zavedené v portugalských kolóniách v roku 1914, teda tri roky po tom čo ho zaviedli v Portugalsku. Escudo v Angole nahradilo reis v pomere 1000 reis = 1 escudo. V roku 1928 bola zavedená nová mena angolar. Bankovky sa menili v pomere 1,25 escudo za 1 angolar, pritom sa používali centavo mince bez zmeny hodnoty. Angolar bol udržiavaný na parite s portugalským escudom, tak ako pred tým angolské escudo.

   V roku 1953 začalo Portugalsko zjednocovať meny svojich kolónií, tento proces bol v Angole dokončený v roku 1958, kedy bolo znovuzavedené escudo. Escudo v roku 1977 vystriedalo angolské kwanza v pomere 1:1.

    Angola (Angolská republika, República de Angola) je štát ležiaci na juhu Afriky s 1600 km dlhým pobrežím Atlantiku. Na severe hraničí s Kongom (201 km s dištriktom Cabinda, ktorý je oddelený od zvyšku Angoly územím DR Kongo) a DR Kongo (2511 km), na východe so Zambiou (1110 km) a na juhu s Namíbiou (1376 km). Angola má kvôli štvrť storočia trvajúcim bojom rozvrátenú ekonomiku.

   Keď v roku 1483 portugalský moreplavec Diogo Cão pristál v ústi rieky Kongo a založil tam São Salvador (M'banza-Kongo), vládol na území dnešnej Angoly v Kráľovstve Kongo kráľ Nzinga a Nkuwu. V roku 1576 začali Portugalci dobývať vnútrozemie. Výsledkom toho politiky bol rozsiahly vývoz otrokov do Brazílie.

   Na berlínskej konferencii o Kongu v roku 1885 potvrdili európske mocnosti nárok Portugalska na Angolu a určili dnešnú štátnu hranicu. Až začiatkom 20. storočia Portugalsko sprístupnilo Angolu a začalo podporovať prisťahovalectvo z materskej krajiny. V roku 1951 získala Angola štatút zámorskej provincie, ktorej bola 1. januára 1964 priznaná obmedzená autonómia.

   V roku 1961 vypuklo v Angole povstanie proti portugalskej koloniálnej nadvláde, ktoré sa rozrástlo do dlhotrvajúcej vojny. Po revolúcii v Portugalsku nová hlava štátu generál António de Spínola uznal 11. júna 1974 právo zámorských portugalských území na samostatnosť. Oslobodzovacie organizácie pozastavili boje a 15. januára 1975 sa uzniesli podľa alvorskej dohody na vytvorení spoločnej dočasnej vlády, ktorej prezidentom sa stal Agostinho Neto.

   Aj cez dohodu vypukla v Angole občianska vojna.Po občianskej vojne, trvajúcej 14 rokov, vstúpila 23. júna 1989 do platnosti zmluva o prímerí. Kubánci sa stiahli (posledný kubánsky vojak opustil Angolu v máji 1991) a Namíbia sa stala nezávislým štátom. Väčšina z viac než 10 miliónov Angolčanov patrí k 100 rozličným bantuským kmeňom, z pôvodných 500 000 Portugalcov žijúcich v Angole už takmer všetci opustili krajinu. V máji 1991 podpísali mierovú zmluvu vládnúca strana MPLA a organizácia UNITA. Uzavretie zmluvy dovolilo upustiť od marxistickej orientácie vlády MPLA v čele s J. E. dos Santosom a zavedenie pluralitného politického systému. Organizácia UNITA požiadala vo februári 1992 o uznanie ako politická strana. Vláda ju uznala za hlavnú opozičnú politickú stranu v marci 1998. 20. novembra 1994 v Lusake podpísali mierovú zmluvu o ukončení občianskej vojny v Angole. V septembri 1992 sa konali prvé slobodné prezidentské a parlamentné voľby. Zvíťazil prezident José Eduardo dos Santos a jeho vládna strana MPLA.