1000 Dram Arménsko 1991 P39 UNC

   Central Bank of the Republic of Armenia (ՀԱՅԱՍՏԱՆԻ ՀԱՆՐԱՊԵՏՈՒԹՅԱՆ ԿԵՆՏՐՈՆԱԿԱՆ ԲԱՆԿ)

   Banka republiky Arménsko bola premenovaná na Centrálnu banku republiky Arménsko (CBA) 27. apríla 1993.  

   Arménsko, dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n. m.).

   V 17. storočí bolo Arménsko rozdelené medzi Turecko (pripadlo mu Západné Arménsko) a Perziu (Východné Arménsko). Národnú identitu im v tomto období pomohla udržať ich kultúra, ktorá žila prevažne v zahraničí. Až začiatkom 19. storočia pripadla časť Východného Arménska spolu s Východným Gruzínskom cárskemu Rusku. Ruské vojská a arménski dobrovoľníci roku 1827 ovládli celé Východné Arménsko. Arménov žijúcich v Turkami spravovanom Západnom Arménsku postihol ťažký osud. V rokoch 1890 – 1922 boli systematicky vyvražďovaní, pričom pri genocíde ich prišlo o život zhruba 1,5 milióna, ďalších stotisíc utieklo pred prenasledovaním do Ruska ako aj iných krajín. Rozvíjalo sa fakticky už len Východné Arménsko.

   Po prvej svetovej vojne sa dostalo na krátku dobu pod správu štátov Dohody. No roku 1920 sa začalo komunistami podporované povstanie, ktoré vyhnalo zahraničné vojská z krajiny a naopak na svoje územie privolalo Červenú armádu. 29. novembra 1920 bola vyhlásená sovietska vláda a o dva roky neskôr Arménsko vstúpilo do Zakaukazskej federácie a stalo sa členom ZSSR.

   V roku 1988 začalo Arménsko boje so susednou Azerbajdžanskou republikou o oblasť Náhorného Karabachu, ktoré sa ešte vyostrili po rozpade ZSSR. Od roku 1994 dodržujú obidve krajiny oficiálne prímerie. Turecko na protest proti obsadeniu Náhorného Karabachu uzavrelo arménske hranice.