1/2 Dinár Bahrajn 1998 P18 UNC

   Vydanie bahrajnských bankoviek Bahrain Monetary Agency - Authorization 1973/23 (1996)

   Bankovky tejto série sú podobné ako predchádzajúce vydanie, ale s malými rozdielmi. Farba na 1/2 dinárovke bol zmenená a vyššie nominály majú širší okienkový bezpečnostný pásik. Na 5, 10 a 20 dinárovke pribudol hologram na lícnej strane v ľavom dolnom rohu.

   Bahrajnský dinár (arabsky دينار Dīnār Baḥrainí) je zákonným platidlom malého ostrovného štátu Bahrajn. Kód bahrajnského dináru je BHD, ISO 4217. Dinár sa delí na 1000 fils (فلس) a je pevne zviazaný s americkým dolárom. Výmenný kurz je od roku 2001 stanovený na 1 BHD = 2,65957 USD, alebo 1 USD = 0,376 BHD, čo je takmer 10 saudskoarabských rialov. Mince sú razené v hodnotách 5, 10, 25, 50, 100 a 500 fils, bankovky majú hodnotu 0,5, 1, 5, 10 a 20 dinárov. Pred prijatím eura na Malte, 1. januára 2008, bol bahrajnský dinár menovou jednotkou s treťou najvyššou hodnotou na svete. Po tom čo Malta prijala euro sa stal bahrajnský dinár druhov najsilnejšou menou sveta.

   Názov dináru pochádza z rímskeho denarius. Bahrajnský dinár bol zavedený v roku 1965, vymenil gulfskú rupiu v pomere 10 rupií = 1 dinár. 16. októbra 1965 Bahrain Currency Board vydal bankovky v nomináloch ¼, ½, 1, 5 a 10 dinárov, v septembri 1967 bola predstavená bankovka 100 fils. V roku 1973 prevzala vydávanie peňazí Bahrain Monetary Agency a v roku 1979 predstavila nové bankovky v arabčine ½, 1, 5, 10 a 20 dinárov. 7. septembra 2006 bola Bahrain Monetary Agency premenovaná na Central Bank of Bahrain. 17. marca 2008 boli vydané nové bankovky Bahrajnu, ich námety odrážajú kultúrne dedičstvo a moderný vývoj Bahrajnu.

   V peňažnom obehu Bahrajnu sa používajú aj saudskoarabské rialy, s výnimkou bankovky 500 rialov, ktorú akceptujú iba na letisku a vo veľkých supermarketoch.

   Bahrajn, dlhý tvar Bahrajnské kráľovstvo (arab.: مملكة البحرين – Mamlaka al-Bahrajn), je ostrovný štát v Perzskom zálive. Na západ od Bahrajnu leží Saudská Arábia, ktorá je s ním spojená Mostom kráľa Fahda (oficiálne otvorený 25. novembra 1986), a Katar južne cez Bahrajnský záliv.

   Bahrajn bol od 7. storočia súčasťou Arabskej ríše, od 12. storočia (s prestávkami) podliehal Perzii, od roku 1782 je to samostatný ostrovný štát (konštitučná monarchia). Od roku 1820 sa po podpísaní Zmluvy o mieri v Perzskom zálive opierala dynastia o podporu Spojeného kráľovstva, v rokoch 1861 – 1971 bol Bahrajn pod britskou ochranou (Protectorate State). Potom bola vyhlásená úplná nezávislosť. Pokus o parlamentnú monarchiu mal len krátke trvanie (1973 – 1975). Iránskym nárokom na svoje územie (po potlačenom protibritskom povstaní v roku 1956 vyhlásil Irán roku 1957 Bahrajn za svoju provinciu, roku 1970 od svojho nároku oficiálne ustúpil) a napätiu medzi šíitskou väčšinou, ktorá požaduje zavedenie parlamentnej demokracie, a sunnitskou vládou, čelí krajina zbližovaním sa so Saudskou Arábiou a USA.