50 Heller Lichtenštajnsko 1920 P3 UNC

   Fürstentum Liechtenstein (Kniežatstvo Lichtenštajnsko)

   Od roku 1924 bol v Lichtenštajnsku ako legálne platidlo zavedený švajčiarsky frank. Pre neskoršie vydania pozri Švajčiarsko.

   Núdzové vydanie z roku 1920

   Tieto malé papierové peniaze boli vydané ako núdzové riešenie k doplneniu mincí vydaných v hodnotách 1, 2, 5, 10 a 20 zl.

   Lichtenštajnsko, dlhý tvar Lichtenštajnské kniežatstvo, je malá krajina v strednej Európe. Bezprostredne susedí len so Švajčiarskom a Rakúskom. Krajina leží v Rýnskom údolí, medzi Alpským Rýnom a Alpami. Najvyšší bod je Grauspitz s výškou 2 599 m n. m.

   Lichtenštajnsko vzniklo spojením panstva Schellenbergu (1699) a susedného grófstva Vaduzu (1712), ktoré rodina Lichtenštajnovcov získala kúpou za takmer 405 000 guldenov. Od roku 1719 bolo Lichtenštajnské kniežatstvo uznané nemeckým cisárom Karolom VI. ako samostatné územie. Od rozpadu Svätej rímskej ríše nemeckého národa roku 1806 bolo Lichtenštajnsko (12. júl 1806) suverénnym štátom v Rýnskom zväzku, v rokoch 1815 – 1866 samostatný štát v Nemeckom spolku. Od roku 1852 tvorilo s Rakúskom colnú úniu. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska roku 1918 s ním bolo kultúrne, hospodársky a ekonomicky spojené. Od toho času je úzko prepojené so Švajčiarskom, od roku 1919 ho zastupuje v otázkach zahraničnej politiky, od roku 1923 spolu tvoria colnú úniu. Rovnako ako ono si zachováva nízke dane, neutralitu a bankové tajomstvo. Švajčiarsko tiež zastupuje záujmy krajiny vo svete, okrem Bernu, Berlína, Bruselu, Štrasburgu, Viedne, Washingtonu, Ženevy a OSN v New Yorku, kde má Lichtenštajnsko vlastné zastúpenie.