500 Escudos Angola 1973 P107-1 XF

Vydanie bankoviek z roku 1973

   Na bankovkách z tejto série je portrét básnika Luís de Camõesa (1524-1580).

Banco de Angola (Bank of Angola)

   Banco Angola vznikla 14. augusta 1926, so sídlom v Lisabone.

   Angolské escudo bola mena Angoly v rokoch 1914-1928 a v rokoch 1958-1977. Escudo sa delilo na 100 centavos alebo 20 macutas a bolo v parite k portugalskému escudu.

   Escudo bolo zavedené v portugalských kolóniách v roku 1914, teda tri roky po tom čo ho zaviedli v Portugalsku. Escudo v Angole nahradilo reis v pomere 1000 reis = 1 escudo. V roku 1928 bola zavedená nová mena angolar. Bankovky sa menili v pomere 1,25 escudo za 1 angolar, pritom sa používali centavo mince bez zmeny hodnoty. Angolar bol udržiavaný na parite s portugalským escudom, tak ako pred tým angolské escudo.

   V roku 1953 začalo Portugalsko zjednocovať meny svojich kolónií, tento proces bol v Angole dokončený v roku 1958, kedy bolo znovuzavedené escudo. Escudo v roku 1977 vystriedalo angolské kwanza v pomere 1:1.

    Angola (Angolská republika, República de Angola) je štát ležiaci na juhu Afriky s 1600 km dlhým pobrežím Atlantiku. Na severe hraničí s Kongom (201 km s dištriktom Cabinda, ktorý je oddelený od zvyšku Angoly územím DR Kongo) a DR Kongo (2511 km), na východe so Zambiou (1110 km) a na juhu s Namíbiou (1376 km). Angola má kvôli štvrť storočia trvajúcim bojom rozvrátenú ekonomiku.

   Keď v roku 1483 portugalský moreplavec Diogo Cão pristál v ústi rieky Kongo a založil tam São Salvador (M'banza-Kongo), vládol na území dnešnej Angoly v Kráľovstve Kongo kráľ Nzinga a Nkuwu. V roku 1576 začali Portugalci dobývať vnútrozemie. Výsledkom toho politiky bol rozsiahly vývoz otrokov do Brazílie.

   Na berlínskej konferencii o Kongu v roku 1885 potvrdili európske mocnosti nárok Portugalska na Angolu a určili dnešnú štátnu hranicu. Až začiatkom 20. storočia Portugalsko sprístupnilo Angolu a začalo podporovať prisťahovalectvo z materskej krajiny. V roku 1951 získala Angola štatút zámorskej provincie, ktorej bola 1. januára 1964 priznaná obmedzená autonómia.

   V roku 1961 vypuklo v Angole povstanie proti portugalskej koloniálnej nadvláde, ktoré sa rozrástlo do dlhotrvajúcej vojny. Po revolúcii v Portugalsku nová hlava štátu generál António de Spínola uznal 11. júna 1974 právo zámorských portugalských území na samostatnosť. Oslobodzovacie organizácie pozastavili boje a 15. januára 1975 sa uzniesli podľa alvorskej dohody na vytvorení spoločnej dočasnej vlády, ktorej prezidentom sa stal Agostinho Neto.

   Aj cez dohodu vypukla v Angole občianska vojna.Po občianskej vojne, trvajúcej 14 rokov, vstúpila 23. júna 1989 do platnosti zmluva o prímerí. Kubánci sa stiahli (posledný kubánsky vojak opustil Angolu v máji 1991) a Namíbia sa stala nezávislým štátom. Väčšina z viac než 10 miliónov Angolčanov patrí k 100 rozličným bantuským kmeňom, z pôvodných 500 000 Portugalcov žijúcich v Angole už takmer všetci opustili krajinu. V máji 1991 podpísali mierovú zmluvu vládnúca strana MPLA a organizácia UNITA. Uzavretie zmluvy dovolilo upustiť od marxistickej orientácie vlády MPLA v čele s J. E. dos Santosom a zavedenie pluralitného politického systému. Organizácia UNITA požiadala vo februári 1992 o uznanie ako politická strana. Vláda ju uznala za hlavnú opozičnú politickú stranu v marci 1998. 20. novembra 1994 v Lusake podpísali mierovú zmluvu o ukončení občianskej vojny v Angole. V septembri 1992 sa konali prvé slobodné prezidentské a parlamentné voľby. Zvíťazil prezident José Eduardo dos Santos a jeho vládna strana MPLA.