20 Manat Azerbajdžan 2005 P28 UNC

   Vydanie azerbajdžanských bankoviek z roku 2005

   1. októbra 2005 Azerbajdžan revalvoval manat v pomere 1:5000. Tieto "nové" manatové bankovky vytvoril rakúšan Robert Kalina (navrhol tiež bankovky Euro) a boli vytlačené v Oesterreichische Banknoten und Sicherheitsdruck (OeBS). Vzhľad manatov nie je len jednoduchou vizuálnou zmenou platidiel, v dizajne sa odráža aj hospodársky rast krajiny.

   AZӘRBAYCAN MİLLİ BANKI (National Bank of Azerbaijan)

   V októbri 1991 Azerbajdžan vyhlásil samostatnosť od Sovietskeho zväzu, čo viedlo k založeniuAzerbanžanskej centrálnej banky - Azərbaycan Milli Bankı (AMB) vo februári 1992.

   Azerbajdžanský manat je zákonné platidlo štátu Azerbajdžan. Súčasťou tohto štátu je aj de facto nezávislá oblasť Náhorný Karabach, ktorá používa menu Arménska, arménsky dram a odmieta azerbajdžanskú menu.

   Názov manat má aj mena Turkmenistanu, turkménsky manat. Slovo manat je pôvodom ruské (монета). Tento výraz sa bežne v azerbajdžančine a turkménčine používal aj pre sovietsky rubeľ. Oba tieto štáty boli súčasťou ZSSR.

   Medzinárodný ISO 4217 kód je AZN. Jeden manat tvorí 100 qəpik. Mince manatu majú hodnoty 1, 3, 5, 10, 20 a 50 qəpik. Bankovky sú vydávané v hodnotách 1, 5, 10, 20, 50 a 100 manatov. Na lícových stranách všetkých súčasných mincí aj bankoviek je zobrazený tvar Azerbajdžanu. Historický vývoj azerbajdžanského manatu:

• prvý manat/rubeľ - bol používaný v rokoch 1919 až 1923. Azerbajdžanská demokratická republika a potom aj Azerbajdžanská SSR vydávali vlastné bankovky manat. Nemal žiadnu dielčiu jednotku, najnižšia bankovka bola 1 manat. Prvý manat vychádzal z prvého zakaukazského rubľu v pomere 1:1.
• druhý manat - zavedený po získaní nezávislosti 15. augusta 1992 dostal kód AZM. Vychádzal zo sovietskeho rubľu v pomere 10 rubľov = 1 manat.
• tretí manat - 1. januára 2006 bol zavedený "nový" manat (kód AZN), ktorý nahradil starý manat v pomere 1 nový manat za 5000 starých manatov.

    Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je ázijský štát, kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).

   Od 7. storočia Azerbajdžan ovládali Arabi, ktorí priniesli do krajiny Islam. V 13. storočí oblasť ovládli Mongoli. Dobyť krajinu sa neskôr usilovali aj Peržania a Turci. Od 18. storočia sa začal prejavovať vplyv cárskeho Ruska v oblasti. V 19. storočí sa krajina rozdelila a stala sa súčasťou Perzskej ríše (Iránu) a Ruska. V roku 1991 bývalá sovietska republika získala nezávislosť. Dnes je obeťou územných sporov a náboženských nepokojov, krajina sa stala obeťou vojen. Ohniskom nepokojov je Náhorný Karabach obývaný Arménmi.