10 Frankov Burundi 1995 P33c UNC

   Vydanie burundských bankoviek z rokov 1977 - 2007

   Burundský frank je zákonným platidlom stredoafrického štátu Burundi. Názov frank má Burundi spoločný s niekoľkými ďalšími africkými štátmi, v ktorých sa hovorí francúzsky. Kód burundského franku je BIF, ISO 4217. Jedna stotina franku je centime, ale kvôli nízkej hodnote sa mince centime nerazia.

   Mince sa razia v hodnotách 1, 5 a 10 frankov. Bankovky majú nominálne hodnoty 10, 20, 50, 100, 500, 1000, 2000, 5000 a 10000 frankov.

   Historický vývoj mien Rwandy:

• Nemecká východoafrická rupia (1890-1916) - Burundi bolo spolu s Rwandou jeden politický celok pod názvom Ruanda-Urundi a boli súčasťou Nemeckej východnej Afriky a používalo jej menu.
• Frank Belgického Konga (1916-1960) - v priebehu 1. svetovej vojny sa územie Burundi dostalo pod správu Belgicka a používalo menu susednej belgickej kolónie Kongo.
• Frank Rwandy-Urundi (1960-1964) - Belgické Kongo získalo v roku 1960 nezávislosť a zaviedlo novú menu, konžský frank. Ruanda - Urundi zostala až do roku 1962 pod správou Belgicka a používala vlastnú menu. 1. júla 1962 dalo Belgicko Rwande-Urundi nezávislosť a vznikli dva nové nezávislé štáty Burundi a Rwanda. Obidva štáty používali do 19. mája 1964 spoločnú menu, kedy zaviedli vlastné národné meny - burundský frank a rwandský frank.
• Burundský frank (1964-po dnes)

   Burundi je členom Východoafrického spoločenstva, jedným z hlavných cieľov tejto organizácie je zaviesť východoafrický šiling ako jednotnú menu na celom území spoločenstva a vytvoriť menovú úniu.

   Burundi (v minulosti Urundi) je malý štát z okolia Veľkých jazier v strednej Afrike, ktorý hraničí s Rwandou, Kongom (býv. Zairom) a Tanzániou. Napriek tomu, že ide o vnútrozemský štát, veľkú časť jeho západnej hranice tvorí jazero Tanganika. Názov štátu je odvodený z domorodého názvu rundčiny – Kirundi. Geografická izolácia, etnické konflikty a takmer žiadne nerastné bohatstvo robia z Burundi jednu z najchudobnejších krajín Afriky.

   Roku 1890 bolo Burundi začlenené do nemeckej Východnej Afriky, roku 1916 obsadili Belgičania a Spoločenstvo národov ho pridelilo roku 1920 ako mandátne územie Belgicku. Roku 1946 OSN mandát obnovila a roku 1962 Belgicko udelilo krajine nezávislosť. Monarchia bola v roku 1966 zvrhnutá a vedenie štátu prevzal plukovník Micombero, príslušník kmeňa Tutsi. Po krvavých bojoch medzi kmeňmi Hutuov a Tutsiov a po povstaniach Twaov bol Micombero 9. novembra 1976 zosadený a novou hlavou štátu sa stal Jean-Baptiste Bagaza, ktorý stranu UPRONA (Union pour le Progrés National), založenú roku 1979, vyzdvihol na úroveň štátnej strany. Boje medzi kmeňmi sa znovu rozhoreli v 80. a 90. rokoch. V referende roku 1992 bol schválený návrh novej ústavy, ktorá obnovila pluralitný systém. Hlavným vývozným artiklom je káva.